Spišská Stará Ves
Geografická poloha
- mesto považované za centrum Zamaguria
- mesto ležiace na Z a V svahoch výbežkov Spišskej Magury v oblasti Veterného vrchu v doline potoka Rieka a Starovinského potoka neďaleko od ich sútokov s pohraničným Dunajcom
- nadmorská výška: 505 metrov
História
Počiatky mesta siahajú do prvej polovice 13. stor., kedy sa v listinách uvádzalo ako Antiqua Villa, čiže Stará Ves. Územie bolo dosídlené, keď v roku 1308 dostal šoltýs Fridrich z Huncoviec poverenie od magistra Kokoša na založenie dediny na brehu potoka Prinitz. V roku 1337 sa celé mesto stalo majetkom kartuziánov z Červeného kláštora. Hospodársky rozvoj mesta ovplyvnilo v roku 1399 udelenie mestských výsad Žigmundom Luxemburským. V roku 1494 dostalo mesto právo konať týždenne trhy.
V rokoch 1431 a 1433 bolo mesto vypálené husitmi. Mesto postihlo päť ničivých požiarov, a to v rokoch 1746 - 1760. Pri poslednom z nich zhoreli všetky domy, päť zvonov na veži sa roztavilo a zrútila sa aj klenba kostola. Revolúcia v rokoch 1848 – 49 priniesla vznik magurského okresu.
Spišská Stará Ves v roku 1960 prestala byť okresným mestom. Po roku 1945 sa zmenil rozvoj priemyslu, ovplyvnila ho výstavba textilky (Tatrasvit) a strojarského závodu (Vagónka).